Ikonostas

Ikonostas je priehrada medzi chrámovou loďou a oltárnou časťou.  Býva murovaný alebo drevený a je vyplnený ikonami. Pôvod ikonostasu  treba hľadať už v dobe bezprostredne nasledujúcej po prvokresťanskej ére. Vtedy sa začala objavovať nízka priehrada pred oltárom ako ochrana pred možným pohybom ľudí, aby sa mohla nerušene konať svätá liturgia. Kresťanský chrám sa tak svojím pôdorysom začína približovať biblickému popisu chrámu, ako bol podľa nebeského vzoru zjavený Mojžišovi: predsieň (tj. nádvorie pre pohanov, respektíve katechumenov), loď ( t.j. svätyňa pre kráľovské kňazstvo – všetci verní pravoslávni kresťania) a oltárna časť za ikonostasom.

Ikonostas však nemá duchovne oddeľovať  ľud od diania v oltári,  naopak, bol využívaný na to, aby ľudu približoval duchovný svet. Boli na ňom umiestnené ikony, ktoré zobrazujú Isusa Christa, Presvätú Bohorodicu a svätých, aby ich veriaci ľud mohol  v priebehu liturgie pozorovať a rozjímať nad ich duchovnou krásou. Okrem toho aj ikony významne pomáhajú každému kresťanovi ponoriť sa do Božieho kráľovstva už tu na zemi a v priebehu liturgie zažívať prítomnosť Božej lásky v spoločenstve veriacich. Ikony majú v chráme viditeľne pripomínať prítomnosť anjelov, svätých, a to obzvlášť pri bohoslužbe.